![]() | ![]() |
Nick hráča:/Rae
Meno postavy:/Carmine McCunnen
Rasa:/Vlkolak
Druh:/Omega
Svorka:/-
Dátum narodenia:/26.2.1986
Zamestnanie:/Zverolekár
Opis:/
Carmine bol odjakživa samotár, i keď to nebola jeho voľba. Všetko začalo v dobe, kedy nastúpil do škôlky. Bolo to niekedy prvý týždeň, keď sa pohádal s iným chlapcom o hračku. Chlapec do Carma strčil a zhodil ho na zem. V jednu chvíľu sa na chlapca pozeral zdola a v tú ďalšiu sa mu modré oči zmenili na žiariace sivobiele, skočil na chalana a vytrhol mu hračku z ruky. Chalanovi sa nič vážne síce nestalo, no po rukách mal kopec škrabancov a z Carma doživotný strach. Samozrejme sa musela záležitosť riešiť s rodičmi. Vychovávateľky v škôlke mali Carma za divokého chlapca a jeho rodičov napomenuli, že s tým správaním sa musí niečo robiť. Oficiálne sa záležitosť uzavrela len s týmto napomenutím, no pre Carma to bol prvý kameň v lavíne problémov.
Ďalší deň sa u nich ráno objavila neznáma žena. Bola to pôvabná dáma s prenikavými zlatohnedými očami a pohľadom, pri ktorom sa Carm roztriasol strachom. Prísne si ho zmerala pohľadom, sklonila sa k nemu, chytila mu bradu a zahľadela sa mu do tváre. Odrazu jej oči zbledli a zažiarili ako dva sivasté mesiace. "Zabudnite na škôlku. Ešte niekoho zabije. Ja sa o neho postarám," boli slová, ktoré adresovala jeho rodičom. Po nich sa na Carma široko usmiala a odhalila tesáky. Táto spomienka sa v Carmovi hlboko zakorenila a i keď ostatné spomienky z jeho detstva časom vyhledli, táto zostala čerstvá, akoby sa to stalo len včera.
Neznáma, ako sa dozvedel jeho stará mama Clare, u nich zostala bývať. Trochu nemohol uveriť, že je to jeho starká. Vyzerala mlado, možno o niečo staršie než otec. Trávil s ňou každý deň. Bola to prísna žena, ktorá ho neustále len napomínala a komandovala. Carm ju neznášal. No vždy robil, ako mu kázala. Vyžarovala z nej aura, ktorej sa desil. Nedovolila mu ísť sa hrať von s inými deťmi, nútila ho si upratovať hračky a čo bolo najhoršie, pracovať v záhrade. Ich záhrada bola vždy prázdna, nič len trávnik, pár stromov a jeho rozhádzané hračky. No s príchodom starej mamy polka trávniku zmizla a vystriedali ho mrkva, tekvica, zemiaky a rajčiny. Celé hodiny musel kľačať vedľa nej, trhať burinu a znášať jej napomínanie, keď náhodou vyšklbol s burinou aj nejaké bylinky.
Avšak boli aj zvláštne okamihy, ako keď napríklad raz išiel so starou mamou z nákupu. Z nejakého dôvodu musel niesť všetky tie tašky a prekvapivo mu to zase z akéhosi iného dôvodu nerobilo najmenšie problémy. Odrazu sa z bočnej uličky vyrútil špinavý túlavý pes. Začal po nich štekať a vrčať. Carm sa ho nezľakol a ani Clare, i keď to si Carm nevšimol. Nevšimol si ani zvedavý pohľad starej mamy upretý na jeho chrbát. Carm sa pozrel pokojne psovi priamo do očí a odrazu pes stíchol a stiahol sa. Chlapec sa pozrel na starú mamu. "Je hladný," vyhŕkol a čakal, čo mu na to Clare povie. Tá mu kývnutím hlavy dala zvolenie a tak Carm nakŕmil psa klobásou. A vtedy videl v kútiku oka ako sa stará mama zoširoka a spokojne usmieva, ako v ten deň, kedy ju videl prvý raz.
Postupne začínal mať ju i okamihy s ňou strávené rád. A to vďaka nevšedným veciam, ktoré ho po spomenutej udalosti so psom začala učiť. V čase, keď nastúpil do školy, už vedel kto je a taktiež, že sa musí od ostatných držať ďalej. Či sa mu to páčilo alebo nie, musel byť samotár. Večery strávil v izbe starej mamy, ktorá ho učila čoraz viac a viac o sebe a ňom samom. Jeho samota bola milo narušená v jeho štrnástich rokoch, keď sa mu narodila sestrička. Bol to však aj čas strachu zo strany jeho rodičov. Carm nesmel zostávať s malou Rae sám, aby jej náhodou neublížil a ich rodičia taktiež pozorne sledovali Rae. Upokojila ich až Clare, ktorá vyhlásila, že Rae je obyčajné ľudské dieťa a Carm sa naučil dobre kontrolovať.









